Śviet44

Tramp havoryć pra źnižeńnie cenaŭ na naftu, ale chto budzie źnižać?

Naftavy biznes žyvie pa svaich zakonach.

Padčas pieradvybarčaha mierapryjemstva Donalda Trampa ŭ žniŭni 2024 hoda, Mičyhan. Fota: Alex Brandon / AP / Archiŭ

Słancavaja staŭka Trampa

Adnym ź pieradvybarnych łozunhaŭ Trampa byŭ: «Śvidruj, dzietka, śvidruj!» (Drill, baby, drill!). Padčas inaŭhuracyi hety łozunh zahučaŭ užo ŭ formie prahramnaha punkta jaho prezidenctva.

Prezident ličyć, što novaja «chvala nafty» dapamoža vyrašyć šerah prablem: strymać inflacyju i adkryć šlach da źnižeńnia pracentnych stavak. Akramia taho, bolš aktyŭnaja zdabyča mahła b umacavać pazicyi ZŠA ŭ budučym supraćstajańni z naftadziaržavami — Rasijaj i Iranam. 

Kit Kiełah, śpiecyjalny pradstaŭnik Trampa pa Ukrainie i Rasii, zajaviŭ, što suśvietnym vytvorcam varta źnizić ceny da 45 dołaraŭ za barel, kab prymusić Rasiju spynić vajnu suprać Ukrainy.

Jak piša The Wall Street Journal, naftavaja palityka Trampa nie znachodzić vodhuku ni ŭnutry ZŠA, ni za ich miežami.

Vydańnie cytuje kiraŭnikoŭ naftavaj haliny, jakija adznačajuć, što novy amierykanski naftavy bum u najbližejšy čas nie pradbačycca, niezaležna ad taho, kolki rehulacyj budzie admieniena. Padčas minułaha słancavaha bumu mnohija vytvorcy daviali siabie da bankructva, tamu ciapier halina zasiarodžvajecca na skaračeńni vydatkaŭ i viartańni hrošaj inviestaram.

Saudaŭcy ŭžo raz hublali hrošy praz amierykanskija prośby

Fiksacyja Trampa na nizkich cenach razdražniaje niekatorych u naftavaj halinie. Zanadta nizkija ceny mohuć stać katastrafičnymi dla amierykanskich słancavych kampanij.

Daradcy prezidenta pryznajuć, što amierykanskija frekiery nie buduć značna pavialičvać zdabyču nafty. Tym nie mienš, jany spadziajucca pierakanać Arhanizacyju krain-eksparcioraŭ nafty (APIEK) i Saudaŭskuju Araviju, faktyčnaha lidara hrupy, kab jany vykidvali na rynak bolš baralaŭ.

Pierad inaŭhuracyjaj kamanda Trampa paviedamiła, što jon maje namier pajechać u Saudaŭskuju Araviju, kab atrymać harantyi, što karaleŭstva zmoža zakryć luby «naftavy vakuum», kali ZŠA ŭzmocniać cisk na Iran. Pavodle krynic, Iran moža stracić 500—750 tysiač barelaŭ ekspartu štodnia z-za mahčymych sankcyj, kali nie spynić svajoj jadziernaj prahramy.

Adnak, jak zaŭvažajuć aŭtary The Wall Street Journal, pry bolš nizkich cenach na naftu Saudaŭskaj Aravii budzie ciažka zabiaśpiečvać dastatkovy dachod dla finansavańnia sacyjalnych pasłuh, štomiesiačnych vypłat hramadzianam i bujnych infrastrukturnych prajektaŭ.

Pavodle Mižnarodnaha valutnaha fondu, kab zbałansavać biudžet u hetym hodzie, krainie patrebny košt kala 90 dołaraŭ za baral.

«Miž Trampam i Saudaŭskaj Aravijaj ciapier idzie supraćstajańnie z-za cenaŭ na naftu», — adznačaje adzin z byłych amierykanskich čynoŭnikaŭ.

Dva byłyja amierykanskija čynoŭniki zaŭvažyli, što Saudaŭskaja Aravija nie choča paŭtareńnia situacyi 2019 hoda, kali pa prośbie Trampa pavialičyli zdabyču, a potym prezident ZŠA niečakana dazvoliŭ vyklučeńni dla niekatorych klijentaŭ Irana, što vyklikała pieranasyčeńnie rynku i źnižeńnie cenaŭ.

Akramia taho, saudaŭcy pryvatna śćviardžajuć, što im patrebien udzieł Rasii ŭ ramkach APIEK+ — aljansu pamiž kartelem i inšymi vytvorcami, uklučajučy Rasiju, — kab padtrymać ceny. 

Słancavy bum nie chutka vierniecca 

Pavodle słoŭ Eda Kruksa, vice-staršyni pa Amierycy kansałtynhavaj firmy Wood Mackenzie, pamknieńni chacia b niaznačna pavialičyć zdabyču ź ciaham času «nie źjaŭlajucca zusim nierealistyčnymi», adnak mohuć zaniać hady. 

Pavodle słoŭ ekśpierta, «siarod rańnich novaŭviadzieńniaŭ u rehulavańni Trampa my nie bačym ničoha, što kardynalna źmianiła b ekanomiku vytvorčaści».

Kiraŭniki naftavych pradpryjemstvaŭ čakajuć, što zdabyča ŭ ZŠA, jakaja ŭžo znachodzicca na rekordnym uzroŭni, budzie pavialičvacca pavolnymi tempami, kali ceny nie padrastuć.

Departamient enierhietyki prahnazuje, što zdabyča ŭnutry krainy vyraście pryblizna na 2% — da 13,7 miljona barelaŭ u dzień da śniežnia 2025 hoda, a potym zastaniecca prykładna na tym ža ŭzroŭni ŭ 2026 hodzie. 

Taki rost naŭrad ci zadavolić nieadkładnaje žadańnie Trampa pralić «naftavuju zalevu» i moža asłabić jaho zdolnaść uvodzić naftavyja i hazavyja sankcyi suprać Rasii abo Irana biez rostu cenaŭ na paliva.

Kamientary4

  • Baradzied
    03.02.2025
    Aleś, osobienno v sintiez.
  • Aleś
    04.02.2025
    Baradzied, II možiet pomoċ naučnomu proryvu.
  • novy 1917&1991 na padychodzie
    04.02.2025
    Tramp užo damoviŭsia z Saŭdzitami . Budzie cikava! novy 1917&1991 na padychodzie . ) Maskoŭskaj impieryi nie doŭha zastałosia...

Prosty minski zvarščyk vyjhraŭ try miljony rubloŭ. Voś na što jon patracić hrošy3

Prosty minski zvarščyk vyjhraŭ try miljony rubloŭ. Voś na što jon patracić hrošy

Usie naviny →
Usie naviny

Karol Iardanii sustreŭsia z Trampam i ŭžo zhodny prymać paleścincaŭ13

Maładoje pakaleńnie vieryć u šlub i paźbiahaje vypadkovych seksualnych suviaziaŭ. Ich baćki ŭ šoku7

Christie's abjaviŭ aŭkcyjon tvoraŭ mastactva, stvoranych z dapamohaj štučnaha intelektu. Mastaki pratestujuć3

Rasija vyzvaliła źniavolenaha amierykanca ŭ ramkach niejkaj ździełki z ZŠA11

Pamierła zialonaja sava Duolingo7

Homielskija chirurhi dastali z kišečnika dvuchhadovaha chłopčyka 20 mahnitaŭ

Ukraincy pravodziać paśpiachovyja kontrataki na Pakroŭskim napramku2

Sud adpraviŭ u kałoniju viciebskaha turemnaha błohiera

Čamu sała ŭ Biełarusi daražejšaje za miasa? Patłumačyli fiermiery4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prosty minski zvarščyk vyjhraŭ try miljony rubloŭ. Voś na što jon patracić hrošy3

Prosty minski zvarščyk vyjhraŭ try miljony rubloŭ. Voś na što jon patracić hrošy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić