Vakoł pachavańnia Maryi Zajcavaj uźnikli sprečki. Stała viadoma, jak i dzie pachavajuć biełaruskuju dobraachvotnicu
24-hadovaja Maryja Zajcava zahinuła na froncie na nastupny dzień paśla svajho čarhovaha dnia naradžeńnia. Dziaŭčyna pakinuła piśmovaje zaviaščańnie, jak jaje pachavać.
Učora ŭ fejsbuku źjaviŭsia dopis vajara Rusłana Mirašničenki, jaki da listapada 2024 hoda byŭ kamandziram Druhoha internacyjanalnaha lehijona, dzie słužyła Maryja Zajcava. Ciapier pa stanie zdaroŭja jon časova nie słužyć, prachodzić lačeńnie.
Rusłan pisaŭ, što pabracimy z 2-ha Lehijona raskazali jamu pra prapanovy asob ź biełaruskaj dyjaspary ŭ Prazie palityzavać pachavańnie Maryi.
«Vieźci cieła ŭ Prahu, kremacyja, akcyi, vybary. Hetaha nie budzie. Jość vola Maryčki, jakuju jana ahučvała i pabracimam, i mnie asabista.
I voś jana: «Santa (pazyŭny Mirašničenki — NN), kali ja zahinu, pachavajcie mianie pobač z maim bratam [zahinułym dobraachvotnikam] Minskam. Prašu. Ty ž, Santa, nie adpuściŭ mianie na pachavańnie, dyk choć pachavaj mianie pobač ź im. I kab ty sam, Santa, byŭ tam, i pabracimy. Abiacaješ?! Ty i pabracimy, i pasiostry našy…».
Heta asabistaje. I heta adbudziecca. Ja daŭ słova. Pabracimy dali słova. Heta naša Dziaŭčyna. Heta naš Hieroj. Heta naša Siastra. I budzie tak. Budzie vajskovy čyn i załp. Buduć ściahi. Ściahi Volnaj Biełarusi i Volnaj Ukrainy. Buduć Vajary raźvitvacca z Vajarom. Svaje da Svajho pra Svaje sa Svaimi. Žyćcio i Śmierć».
«Naša Niva» paprasiła prakamientavać situacyju Kryścinu Šyjanok, byłuju kaardynatarku miedyčna-humanitarnaj prahramy Medevac i dyrektarku Ofisa demakratyčnych sił Biełarusi ŭ Čechii. Mienavita jaje Maryja paznačyła adzinym kantaktam na vypadak svajoj śmierci, a taksama pakinuła svaje piśmovyja pažadańni nakont taho, jak pavinna adbycca pachavańnie:
«Ja z momantu trahiedyi ŭ kantakcie z adkaznym aficeram z 2-ha Internacyjanaha lehijona, a taksama z rodnymi Mašy. My ŭzhadnili miesca i formu pachavańnia z ulikam voli Mašy, a taksama papiaredniuju datu, z ulikam pažadańnia majho i jaje siamiejnikaŭ.
U pachavańni, jakoje projdzie ŭ Kijevie, voźmie ŭdzieł taksama delehacyja z Čechii, u jakoj buduć jak pradstaŭniki i pradstaŭnicy profilnaha ministerstva, praź miedyčna-humanitarnuju prahramu jakoha jana apynułasia ŭ Čechii, dzie pražyła try hady, tak i blizkija joj ludzi z prahramy i biełaruskaj supolnaści Prahi.
Ja ŭdziačnaja aficyjnamu ŭkrainskamu boku, što ŭ pytańni hodnaha raźvitańnia z Maryjaj my dasiahnuli damoŭlenaści. Maryja zmahałasia za svabodu Biełarusi i niezaležnaść Ukrainy. Jana hierainia abiedźviuch krain».
Kryścina padkreśliła, što sama Maryja nikoli nie kazała, što chacieła b być repatryjavanaj u Čechiju — jana razhladała varyjanty pachavańnia ŭ Biełarusi ci Ukrainie.
Kryścina taksama ŭdakładniła, što svajaki Maryi pieršapačatkova prasili ab kremacyi, kab potym byli dźvie urny z pracham, adnu ź jakich zachavali b u Kijevie, a druhuju ŭ rodnym Homieli. Ale ž sama dziaŭčyna pry žyćci była suprać kremacyi — tamu ŭ vyniku vyrašyli na karyść jaje voli.
Maryja pisała Kryścinie: «Darečy, ja paznačyła ŭ ankiecie, što ja ateist. Nie viedaju, ci paŭpłyvaje heta na majo mahčymaje pachavańnie, ale ja b nie chacieła być pachavanaj pad kryžam».
— Jašče jana nie lubiła kvietki. Tamu ja starajusia paŭsiul akcentavać, kab ludzi lepš prynosili na pachavańnie fota, partrety i śviečki, — dadała Kryścina.
Darečy, va Ukrainie raspačaŭsia zbor srodkaŭ na imiannuju snajpierskuju vintoŭku «Maryja Zajcava» ŭ pamiać pra advažnuju biełarusku.
Kryścina ličyć, što bolš darečnym było b dać zbroi nazvu «Maryja Chalc», bo sama dziaŭčyna chacieła źmianić proźvišča Zajcava.
— U jaje pa adnoj linii byli prodki, jakija ŭ svoj čas trapili ŭ Biełaruś z Hałandyi. My płanavali z Mašaj skłaści jaje radavod, ale nie paśpieli.
Kamientary
Čamu jana vybrała proźvišča mienavita hałandskich, a nie biełaruskich prodkaŭ? Heta taki ciapier patryjatyzm sučasny – usio, aby tolki nie ŭłasnaje, bližej da śviaščennaha Zachadu?