Archiŭ

Vitaŭt Kipiel. Žyvie Biełaruś!

№ 8 (270), 22 lutaha 2002 h.


Vitaŭt Kipiel

Žyvie Biełaruś!

Hety klič-lozunh staŭsia dla biełaruskaje nacyjanalna-dziaržaŭnickaje płyni ŭ XX stahodździ stymułam da dziejnaści ŭ pašyreńni biełaruskich idejaŭ, adradžeńni biełaruskaje dziaržavy.

Z Kupałavaje patryjatyčnaje spadčyny klič “Žyvie Biełaruś!” vykryštalizavaŭsia jak adzin z najbolš pašyranych i ŭkaraniełych zaklikaŭ, što charaktaryzuje biełaruskuju palityčnuju metanakiravanaść u nacyjanalnaj pracy. A ź lozunham-kličam znajomaja, biassprečna, usia Biełaruś.

Padstavu dla takoha zamacavańnia dy žyvučaści kliču vykazaŭ užo ŭ pieršym analizie Kupałavaha zbornika “Žalejka” i vierša “Heta klič, što žyvie Biełaruś” Uładzimier Samojła (“NN” №17, 1908), pišučy, što Kupałavy radki — heta “hołas, što vychodzić z samoj hłybi narodnaj dušy”, a tamu hetamu hołasu — hołasu dušy narodu — nakanavanaje žyćcio dy los być kličam budučyni, adradžeńnia, kličam pakaleńniaŭ.

Sustrakajučy ŭžo ŭ XXI stahodździ klič “Žyvie Biełaruś!” (adno ŭ vinšavalnych listach-paštoŭkach — dziasiatki i dziasiatki!), ja zachacieŭ padzialicca ŭspaminami-ŭražańniami ab sustrečach z hetym kličam u minułym XX stahodździ.

Upieršyniu daviałosia mnie sustrecca ź lozunham “Žyvie Biełaruś!” u Miensku ŭ kastryčniku 1942 h. Ja vučyŭsia tady ŭ 29-j narodnaj škole (siamihodcy), što mieściłasia na vulicy Bahdanoviča (tady Horkaha) u rajonie Trajeckaha pieradmieścia, tam, dzie ciapier budynak Domu pryrody. Adnaje piatnicy dyrektar škoły sp.Piotra Kisiel, addaŭna znany biełaruski nastaŭnik, sabraŭ vučniaŭ 6-ch i 7-ch klasaŭ u kalidory (zali nie było) i skazaŭ pryblizna takoje: “U Miensku ciapier šmat sirotaŭ, jakimi apiakujecca ŭ asnoŭnym Biełaruskaja narodnaja samapomač (BNS). BNS źviarnułasia da škołaŭ Miensku, kab pravieści zbor hrošaj dla dapamohi sirotam. I voś ja sabraŭ tut vas, vučniaŭ starejšych klasaŭ, kab prasić dapamahčy ŭ hetaj spravie. Patrebnyja tolki dobraachvotniki”. Zhadzilisia iści na zbor amal usie vučni, asobaŭ 25—30. Dyrektar razdaŭ nam skarbonki i vyznačyŭ rajony, dzie źbirać hrošy. Mnie vypaŭ Lachaŭski.

Skarbonki byli vielikavatyja, litry na paŭtara-dva, i pierapajasanyja bieł-čyrvona-biełymi stužkami z nadpisam “Žyvie Biełaruś!”. Zdavali my skarbonki ŭ subotu ŭ pamiaškańni carkvy na Niamizie, dzie byŭ pradstaŭnik BNS. Ja zdaŭ svaju skarbonku kala hadziny 5-j. Pry mnie toj z BNS adčyniŭ skarbonku dy vysypaŭ tysiačy rubloŭ i šmat, šmat marak. Jak kazaŭ nam paźniej dyrektar Kisiel, toj zbor hrošaj byŭ vielmi pamysny. Vajenny Miensk ščyra adhuknuŭsia na zaklik ab dapamozie. Biassprečna, Biełaruś u Miensku žyła! Dla mianie heta była pieršaja biełaruskaja hramadzkaja praca-nahruzka, jakaja zapomniłasia na ŭsio žyćcio.

Naahuł ža, lozunh “Žyvie Biełaruś!” vielmi šyroka ŭžyvaŭsia ŭ toj čas u Miensku. Nastaŭniki časta vitalisia z vučniami kličam “Žyvie Biełaruś!” Kali ja ŭ 1943 h., zakončyŭšy škołu, pajšoŭ vučycca dalej u prahimnaziju (jana mieściłasia na Niamizie, pa prostaj linii ad Skarynaŭskaha centru na Niamihu; ciapier hetaha budynku niama), dyk u prahimnazii vučni prosta kryčali što było siły, kali da ich źviartalisia z kličam-pryvitańniem dyrektar prahimnazii sp.Alaksandar Akanovič albo nastaŭnik litaratury sp.Anton Adamovič. Vitalisia kličam “Žyvie Biełaruś!” i nastaŭnik historyi (proźvišča nie pamiataju), i nastaŭnik fizkultury Koźlik (jon paźniej byŭ pryzvany ŭ BKA). Kličam “Žyvie Biełaruś!” vitali vučni j uładyku Apanasa, jaki naviedaŭ prahimnaziju.

Treba skazać, što pašyranaja ciapier u hramadztvie dumka, nibyta zaklik “Žyvie Biełaruś!” novy, niasłušnaja. Hety klič užyvaŭsia jak palityčny nacyjanalny zaklik užo ŭ 1918 h. (vystupleńnie A.Balickaha ŭ Kijeŭskim universytecie, što Balickamu staviŭ u vinu S.Valfson — “Navuka na słužbie nacdemaŭskaj kontrrevalucyi”, 1931 h., s.45), klič užyvaŭsia na schodach studentaŭ u 20-ch u Prazie, paźniej na hramadzkich schodach u Paryžy, Vilni.

Vidavočna, što klič pašyrali siabry SBM. Pad hetym nazovam pačaŭ vychodzić časopis (Miensk—Tropaŭ, 1943—44). Darečy, na emihracyi pad nazovam “Žyvie Biełaruś” vychodzili časopisy i paźniej: tak zvaŭsia peryjodyk Biełaruskaha vyzvolnaha ruchu (1957—62, Anhielščyna—ZŠA), biuleteń BCR (1976—86, Niamieččyna—ZŠA).

Spryjała pašyreńniu kliču “Žyvie Biełaruś!” u Zachodniaj Eŭropie dziejnaść teatralnaje biełaruskaje trupy takoha ž nazovu. Hetaja trupa jeździła pa Niamieččynie ŭ 1944—48 h. i sotni razoŭ vystupała jak dla biełarusaŭ, hetak i dla niebiełarusaŭ. Klič “Žyvie Biełaruś!” staŭsia standartnym dla biełaruskich skaŭtaŭ, choć, biezumoŭna, aficyjny skaŭcki klič “Napahatovie!” byŭ abaviazkovy. Arhanizacyi moładzi, studenckija j hramadzkija supołki vydali dziasiatki žetonaŭ, plakataŭ, paštovak z nadpisami “Žyvie Biełaruś”. Arhanizacyja biełaruska-amerykanskaje moładzi azdobiła letnija sakołki z nadpisam “Žyvie Biełaruś”.

Słoŭ niama — klič šyroka ŭžyvaŭsia ŭ krainach Zachadu, dzie žyli biełaruskija emihranty. Z Eŭropy klič pierabraŭsia ŭ Aŭstraliju j krainy Ameryki.

U majoj hramadzkaj dziejnaści daviałosia sustrecca z kličam “Žyvie Biełaruś!” i ŭ nie zusim štodzionnych abstavinach.

Prypaminaju 1973 hod. ZŠA poŭnym chodam rychtujucca adznačyć 200-hodździe dziaržavy (1776—1976). Bił Kiehił, hubernatar štatu Ńju-Džersy, dzie my ź siamjoj žyli, stvaryŭ dla adznačeńnia 200-hodździa “Internacyjanalny kamitet”. U kamitet jon paklikaŭ i mianie jak pradstaŭnika ad biełarusaŭ. Staršyniom kamitetu byŭ pryznačany prafesar Piter Samartyna, tahačasny rektar, a paźniej kancler universytetu Ferlej Dykiensan. Adnojčy ŭ vieraśni Piter Samartyna kaža mnie, što praz paru dzion jon i ja razam ź jašče kolkimi asobami ad viedamstva imihracyi z Vašynhtonu musim adviedać Elis Ajlend — “Vostraŭ ślozaŭ” u Ńju-Jorskaj havani, jaki ad kanca XIX st. j da siaredziny 50-ch byŭ centram emihracyi ŭ ZŠA z Eŭropy. Praz vostraŭ prajšli kala 13-ci miljonaŭ emihrantaŭ (jasna, što ŭsie našyja ziemlaki prajšli praz vostraŭ!). Ad siaredziny 50-ch vostraŭ byŭ całkam zakryty j znachodziŭsia pad achovaju bierahavoj pamiežnaj słužby ZŠA.

U pryznačany dzień my z Samartyna padjechali da bierahu, i tam nas kater pamiežnaj słužby pavioz na nievialiki astravok kala Statui Voli. Kali my vysadzilisia z katera, pradstaŭniki z Vašynhtonu skazali nam, što vostraŭ, h.zn. budynki na im, treba ŭvažliva ahledzieć dy vykazać mierkavańni što da mahčymaści-niemahčymaści ŭžyćcia vostravu. Našyja zaŭvahi musili mieć charaktar histaryčna-santymentalny, a inžynery-budaŭniki musili ahladać budynki paźniej.

Atrymaŭšy blaknociki, my pajšli pa budynkach. Budynki byli ŭ žachlivym stanie ŭsiaredzinie, choć zvonku, cahlanyja, z čyrvonaj cehły, vyhladali dosyć prystojna, kali nie zvažać na pabityja šyby. Było vidać, što budynki byli začynienyja jak by ŭ śpiešcy: nieprybranyja pierakulenyja stały, na padłohach brud, sudździo, staryja koŭdry, pałamanyja ŭsłony... Administracyjny budynak byŭ prystojny. U niadrennym stanie byŭ i budynak, dzie emihranty prachodzili kamisii — medycynskuju, imihracyjnuju.

Natavaŭ ja roznyja zaŭvahi j prosta nie davaŭ viery: siudy ž prychodzili maje ziemlaki — mienskija, vilenskija... Stvarałasia ŭ mianie ŭražańnie, što, kali ja pierahavorvaŭsia z Samartyna, recha, jakoje raznosiłasia, mieła ŭ sabie niešta biełaruskaje — hałasy ziemlakoŭ.

Apošni budynak, ci, pravilniej, častka budynku kala mechanična-aciaplalnaha cechu, jaki treba było ahledzieć, nazyvaŭsia karancinnym. Siudy zvodzili emihrantaŭ na karancinny peryjad. Emihranty z medyčnymi prablemami znachodzilisia ŭ mienšaj, adharodžanaj častcy, a z prablemami palityčna-administracyjnaha charaktaru — u bolšaj.

I hety budynak byŭ vielmi zakinuty. Kidałasia ŭ vočy, što było ŭ im šmat nadpisaŭ na ścienach — proźviščy, cytaty, raznamoŭje. Ja dyk niejak zatrymaŭsia, raźbirajučy tyja proźviščy. I raptam niedaloka ad akna ŭbačyŭ… Spačatku nia daŭ viery! Źliniałaje, vyćviłaje, napisanaje koliś chimičnym ałoŭkam “Žyvie Biełaruś”! Jasna, ja ŭschvalavaŭsia. Paklikaŭ Samartyna, niekaha inšaha. Tłumačyŭ im, što heta takoje, i staraŭsia pieradać pačućci. Asabliva chacieŭ ja viedać, ci ŭ kaho-niebudź z našaje delehacyi jość fotaaparat. Nichto nia mieŭ. Nia meta była dakumentavać detali. Dy naahuł, da maich uzrušanych pačućciaŭ kalehi adnosilisia spakojna, abyjakava. Supakoiŭsia i ja. Dumkami pieraniośsia da taho ziemlaka, chto vypisaŭ “Žyvie Biełaruś!”. Ja viedaŭ, što ziemlaka nie znajdu, ale jahony nastroj adčuvaŭ: jon u ciažkuju chvilinu, mahčyma pierad adpraŭkaju nazad u Eŭropu, skazaŭ “Žyvie Biełaruś!” i vypisaŭ niešta važnaje dla jaho!

Viedaŭ ja, što hetyja ścieny chutka zamalujuć i nadpis zhinie. Ale viedaŭ ja taksama, što taho, chto vyvieŭ hetyja słovy, ja nie zabudu. Dy naŭzdahon skažu: spravazdaču my zrabili. Rekamendavali budynki adnavić. Biurakratyja zapracavała. Na Vostravie śloz ciapier — Muzej emihracyi.

A skonču ja svaje razvažańni na takoj nocie: udumlivy i prazorlivy byŭ bard Janka Kupała, kali z dumak narodu vyčakaniŭ dla pakaleńniaŭ, stahodździaŭ klič — “Žyvie Biełaruś!”.

 


Kamientary

«Vy pavinny skazać, jaki drenny Sańnikaŭ». Šarenda-Panasiuk — pra toje, jak prapahandysty z BT zapisvali film pra jaje16

«Vy pavinny skazać, jaki drenny Sańnikaŭ». Šarenda-Panasiuk — pra toje, jak prapahandysty z BT zapisvali film pra jaje

Usie naviny →
Usie naviny

Popyt na naftu i vuhal dasiahnie piku ŭ 2030-m i pačnie spadać4

Śviatłana Cichanoŭskaja ŭpieršyniu vystupić na hałoŭnaj scenie Miunchienskaj kanfierencyi pa biaśpiecy12

Nabližany da siłavikoŭ kanał raskazaŭ, što ŭnačy ŭzarvałasia nad Homielem1

«Mianie prosta vyvieźli na miažu». Prarasijskaha błohiera amal na miesiac zakryli ŭ izalatar, a paśla vykinuli ź Biełarusi6

U Chojnikach adkryli pamiatny znak u honar Ivana Mieleža. Na ruskaj movie10

«Horš za Miunchien». Reakcyja jeŭrapiejskich palitykaŭ na zajavy Trampa ab pieramovach z Pucinym75

Nie restaŭracyja, a paśmiešyšča. U Ružanach «zarestaŭravali» rezidencyju Sapiehaŭ13

Siadzieńni ŭ samalotach stanuć dvuchpaviarchovymi? Airbus stvaraje inavacyjny dyzajn13

Štości ŭzarvałasia nad Homielem. Mahčyma, čarhovy rasijski šachied źbiŭsia z darohi8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vy pavinny skazać, jaki drenny Sańnikaŭ». Šarenda-Panasiuk — pra toje, jak prapahandysty z BT zapisvali film pra jaje16

«Vy pavinny skazać, jaki drenny Sańnikaŭ». Šarenda-Panasiuk — pra toje, jak prapahandysty z BT zapisvali film pra jaje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić