«Prahałasavaŭ, bo na pracy pužali». Biełarusy pra toje, jak schadzili na vybary
Prapahanda rapartuje pra toje, što na ŭčastki dajšli 85,7% vybarcaŭ. «Naša Niva» paprasiła prostych biełarusaŭ, jakija chadzili 26 studzienia na vybarčyja ŭčastki, padzialicca svaimi ŭražańniami.
![](http://dj97ou90w5f1d.cloudfront.net/img/w840d4webp1/photos/stock/vybary-8184-lsy7e.jpg.webp)
Imiony ludziej źmienieny ŭ metach biaśpieki.
Nastaśsia hałasavała ŭ Minsku paśla abiedu. Kaža, što na ŭčastku ludzi byli, ale nie vielmi šmat.
— Pamiataju, što ŭ 2020 hodzie ja kala 15 chvilin stajała ŭ čarzie, kab atrymać biuleteń. Tut adrazu padyšła i atrymała. A sama atmaśfiera… Niejkaja biaskoncaja panyłaść. Na ŭvachodzie milicyjanier praviaraŭ rečy. Jak vybiraŭ, kaho hladzieć — nie zrazumieła. To ŭ minijaciurnuju žanočuju sumku palezie, to vialiki zaplečnik praihnaruje. Naziralniki vidavočna sumavali.
Raptam sustreła svajho adnakłaśnika — jon raspavioŭ, što ŭpieršyniu za svaje amal 40 hadoŭ pryjšoŭ prahałasavać, bo na pracy pužali. Kiraŭnictva śćviardžała, što im paśla pryjdzie śpis tych, chto nie dajšoŭ da vybaraŭ, i buduć prablemy. Jon vyrašyŭ nie praviarać. Zhadvaju atmaśfieru 2020 hoda i ažno płaču.
Jašče adzin čytač padzialiŭsia, što taksama pajšoŭ prahałasavać z-za strachu, što ŭsich, chto nie byŭ na ŭčastku, adsočać.
Kirył pryjšoŭ na svoj učastak u stalicy a dziasiataj ranicy. Jon taksama adznačyŭ atmaśfieru tatalnaj bieznadziejnaści.
— Ludziej zusim nie było, ja na svaim arkušy byŭ druhim, chto pryjšoŭ hałasavać. Ź cikavaści pahladzieŭ, što ŭ bufiecie. Vypiŭka i niejkija zavietranyja sałaty. Ježa ŭzroŭniu nie vielmi dobraj stałoŭki.
Halina adznačaje, što ŭ jaje vypadku ŭ bufiecie minskaj škoły ŭsio było cudoŭna, ale ž narodu nie nazirałasia. Jana pryjšła hałasavać kala dziesiaci hadzin — i bolš achvotnych paŭdzielničać u palityčnym žyćci krainy nie nazirałasia. Kali jana sychodziła, na ŭčastku źjaviłasia jašče try čałavieki.
Minčanka Palina dzialiłasia, što ŭ jaje škole ludziej u bufiecie było značna bolš, čym na vybarčym učastku. U asnoŭnym narod zamaŭlaŭ harełku i miasnuju zakusku. Pobač z tradycyjnymi kieksami i pirožnymi pradavali «śviatočnyja» pierniki z dataj vybaraŭ.
Aleh chadziŭ na vybary ŭ rajcentry:
— Akramia mianie, na ŭčastku było jašče čałavieki try. Ź cikavaści zazirnuŭ u aktavuju zału. Tam na scenie išoŭ kancert niejkaj samadziejnaści. Ale ž piensijanieraŭ, jakija pryjšli pahladzieć, chapała.
Źmicier hałasavaŭ u davoli maleńkim nasielenym punkcie:
— Hałasavaŭ zranku ŭ niadzielu. Ja byŭ adzinym vybarščykam u hety čas. Addaŭ svoj hołas Hajdukieviču. Bo kali pieratvaryli vybary ŭ cyrk, to na rolu hałoŭnaha kłoŭna jon pasuje.
Praŭładny ekzitpoł ahučyŭ pieršyja ličby. Łukašenku namalavali 87,6%
Cichanoŭskaja: Heta nijakija nie vybary, a chutčej «śpiecyjalnaja vybarčaja apieracyja»
«Plavać ja chacieŭ na hety Zachad». Hałasavańnie Łukašenki pačałosia z dvuch prakołaŭ. A voś jakija zajavy jon zrabiŭ
Łukašenka pryjšoŭ na vybary z Umkam. Toj pamieciŭ vybarčy ŭčastak
Kamientary
Rahatali sa ,,źbiehłych,, sa ,,zmaharoú,, .
Dašła čarha