Hramadstva55

«Ty niby pamiraješ i naradžaješsia nanova». Płyviec Jaŭhien Curkin raskazaŭ pra biznes na bitych aŭto i razvod z Alaksandraj Hierasimieniaj

Čempijon Jeŭropy-2014 hoda na dystancyi 50 mietraŭ baterflajem, bronzavy pryzior čempijanatu śvietu — 2016 u estafiecie, šmatrazovy pryzior ČIE na karotkaj vadzie. Udzielnik troch Alimpijadaŭ. Padpisaŭ list za sumlennyja vybary i suprać hvałtu. Paśla pačatku vajny va Ukrainie Jaŭhien Curkin pierabraŭsia z siamjoj u Polšču, dzie ŭ žyćcio atleta pryjšli pieramieny: razvod z žonkaj — znakamitaj płyŭčychaj i eks-kiraŭnicaj Fondu spartyŭnaj salidarnaści Alaksandraj Hierasimieniaj, novy biznes. Pra ŭsio heta «Lusterka» pahutaryła z Curkinym.

Jaŭhien Curkin. Fota: instahram-akaŭnt Curkina

Alimpijada, hieštalt, zołata

— U jaki momant vyrašyli skončyć karjeru?

— Pierad Alimpijadaj u Tokia viedaŭ, što ŭ 2021-m pastaŭlu kropku. Nastrojvaŭsia, što maje trecija Hulni dakładna stanuć apošnim startam. Prakruciŭ u hałavie ŭvieś chod padziej. Na samoj Alimpijadzie ja ździejśniŭ maru. Tak, nie ździŭlajciesia. Prablema ŭ tym, jakaja jana była.

— Raskažycie.

— Vielmi chacieŭ prapłyści ŭ viečarovym alimpijskim zapłyvie. Zvyčajna ŭ hety čas sutak u našym vidzie sportu prachodzić finał. Ale ŭ Tokia ŭviečary byli papiarednija starty (na dystancyi 100 mietraŭ baterflajem Curkin nie vyjšaŭ u paŭfinał). Uvohule, nie toje sabie ŭjaŭlaŭ — treba było dumać pra miedali. A tak zakryŭ hieštalt u płavańni — i pajšoŭ dalej.

— Kali źjaviłasia takaja mara?

— Paśla pajezdki na pieršuju Alimpijadu — u 2012 hodzie. U Łondanie ŭbačyŭ zboku, jak kruta i atmaśfierna stać udzielnikam vyrašalnaj stadyi spabornictvaŭ, dzie kankuruje vaśmiorka najmacniejšych u śviecie. U vyniku, paŭtarusia, viečarovy zapłyŭ u kancy karjery adbyŭsia, ale ja nie ŭjaŭlaŭ, što heta budzie na papiarednim etapie. Postfaktum uśmichnuŭsia i ŭśviadomiŭ: maryć treba šyrej.

— Chočacie skazać, što kali b maryli pra alimpijski miedal, to trapili b na pjedestał?

— Niesumnienna. Usio idzie ad našaj hałavy. Škaduju, što ŭ mianie nie było nieabchodnaj mientalnaj padrychtoŭki. Nie skažu, što nie vieryŭ u siabie, ale nikoli nie maryŭ pra ŭznaharodu Hulniaŭ. Čamuści nie dazvalaŭ sabie takoj dumki. Advarotny prykład: hod da pieramohi na čempijanacie Jeŭropy žyŭ z upeŭnienaściu, što abaviazkova vyjhraju zołata. Pračynaŭsia i kazaŭ sabie: «Ja zmahu». I ŭ 2014-m byŭ pieršym u Jeŭropie. Tak što ŭ pieršuju čarhu spartoŭcu treba pracavać z mazhami i nie stavić sabie nijakich barjeraŭ. Dabiŭsia b bolšaha, kali b zrazumieŭ heta raniej. Viadoma, važnyja ŭmovy dla padrychtoŭki, trenier, psichołah — usie pavinnyja pracavać u adnym kirunku. Ale za ciabie nichto nie vyjdzie na start i nie pakaža vynik.

Basiejn, aŭto, biełarusy

— Była łomka paśla zaviaršeńnia karjery?

— Nie. Voś absalutna. Dla mianie nadyšoŭ novy etap u žyćci. Pamiataju, u Kijevie, dzie žyli ź siamjoj da vajny, kupiŭ abaniemient u basiejn. Prapłyŭ 300 mietraŭ i lišni raz pierakanaŭsia ŭ tym, što skončyŭ svoječasova. Adpłavaŭ svajo — bolš nijakich prafiesijnych trenirovak. Prosta nie ciahnuła ŭžo.

— Ci zadavolenyja karjeraj?

— Tak. Rady, što pabyvaŭ na troch Alimpijadach, čempijanatach śvietu, Jeŭropy, raznastajnych spabornictvach. Hledziačy na toje, što adbyvajecca ź biełaruskim płavańniem siońnia, skažu tak: zaśpieŭ cudoŭny čas.

— Doŭha dumali, čym chočacie zajmacca?

— Adpačyvaŭ kala hoda. Hetaha było dastatkova, kab adaptavacca da novych realij. Spartoviec žyvie ŭ kamfortnych umovach. Tak, pracuješ jak praklaty na treniroŭkach. Ale pry hetym nie treba dumać, kolki płacić za kvateru, što kupić u kramie. Potym, kali zanuraješsia ŭ žyćcio paśla sportu, usio mianiajecca. Užo nieabchodna dumać u zvarotnym kirunku: dzie zarabić, što siońnia budzieš jeści. Śviet, akazvajecca, značna šyrejšy, čym ramki, jakija stavić sport.

— Čym zarablajecie na žyćcio siońnia?

— Pa-pieršaje, vuču płavańniu dziaciej i darosłych. Apynuŭsia ŭ Varšavie bieź viedańnia polskaj — tolki z ruskaj i anhlijskaj. Ale praz usie padziei ŭ našaj krainie i Ukrainie ŭ Polšču pryjechała vielmi šmat biełarusaŭ. Udajecca biez prablem znachodzić klijentaŭ. Pryčym lepš za ŭsio pracuje sarafannaje radyjo. Niekatoryja biełarusy paznajuć — heta pryjemna, nie chavaju. Niezdarma, značyć, u basiejnie stolki hadoŭ biez prypynku machaŭ rukami. Ciapier zaniatkaŭ chapaje, kab zakryvać usie svaje patreby.

Pa-druhoje, u mianie daŭno žarść da aŭtamabilaŭ. U Polščy pasprabavaŭ roznyja kirunki. Pačaŭ z taho, što vykupiŭ dźvie mašyny i addaŭ ich u arendu. U vyniku adnu skrali chłopcy z Hruzii, pamčaŭšysia ŭ nieviadomym kirunku, a druhuju raźbili. Na ščaście, pieršy aŭtamabil znajšoŭsia, za što dziakuj palakam, a za druhi atrymaŭ kampiensacyju. Tamu ŭ minusie nie zastaŭsia. Ale z arendaj skončyŭ. Ciapier zajmajusia kuplaj pad zakaz bitych aŭto z ZŠA. Ludzi chočuć nabyć mašyny, jakija niedzie na 40% tańniejšyja za aŭto pa rynku, my kuplajem ich z aŭkcyjonu, ramantujem, dastaŭlajem — i ŭsie ščaślivyja.

— Pracujecie adzin?

— U mianie jość partnior. Heta Arsienij, muž viadomaj lohkaatletki Kryściny Cimanoŭskaj. Raźmiarkoŭvajem abaviazki: chtości bolš zajmajecca rekłamaj i prasoŭvańniem, chtości kamunikuje z klijentami. My dobra dapaŭniajem adzin adnaho. Usio idzie vydatna, zarablajem. Upeŭnieny, nie spynimsia z Arsienijem na hetym prajekcie. Naohuł chaču adznačyć: u Polščy niejmaviernaja kolkaść talenavitych, kreatyŭnych biełarusaŭ, jakim daviałosia źjechać. Jany moc, fantastyčnyja ludzi! Ja vinny da śmierci ŭsim, chto padtrymaŭ mianie ŭ novym asiarodździ.

Jaŭhien Curkin. Fota: instahram-akaŭnt Curkina

Bieh, Navapołack, rečka

— Jak usio paśpiavajecie?

— Padabajecca hety šalony temp žyćcia. Tak, času, byvaje, nie chapaje. Kali b u sutkach było 36 hadzin — vykarystaŭ by ich usie. Ale treba paśpiavać. U mianie maleńkaje dzicia, jakomu patrebny kłopat. Časam zabiraju Safiju z sadka, časam razam hulajem. Dačka, navučańnie ludziej płavańniu, pytańni z aŭtamabilami, dumki pra novyja prajekty — tak dni i laciać.

— Zajmajeciesia sportam?

— U maim žyćci zastaŭsia tolki bieh. A da płavańnia staŭ abyjakavy. Vadu pa-raniejšamu lublu, ale niama žadańnia pieraadoleć niejkuju dystancyju.

— Vam davodziłasia ratavać tych, chto tonie?

— Na mory — nie. Ale byŭ vypadak u basiejnie, kali treniravaŭsia ŭ zbornaj Biełarusi. Pryjechali na majstar-kłas u Navapołack. Tam byli maleńkija dzieci. Spytali ŭ ich, ci ŭsie ŭmiejuć płavać. Skazali, što ŭsie. Praviali raźminku — i dzieci papłyli. Hladžu, adno dzicia pačynaje tanuć. Idu pa borciku paralelnym kursam, zdymaju krasoŭki, potym šorty. Kantralavaŭ situacyju, choć spačatku dumaŭ, što jano spravicca. Ale daviałosia dapamahčy.

Pamiataju i historyju z dačkoj u Kijevie. My pajšli kupacca na rečku. Safii było try hady. Płyŭ na śpinie, a dzicia lažała na mnie. Kažu joj: «Pracuj nožkami — trochi prapłyviom, dzie krychu hłybiej». I ŭ adzin momant dačka pačała harezić. Było niaprosta trymać maleńkaje dzicia nad vadoj. Safija, viadoma, chutka supakoiłasia. Na vadzie treba pavodzić siabie vielmi aściarožna. Kali mnie, prafiesijnamu spartoŭcu, było ciažka z maleńkaj dziaŭčynkaj, to ŭjavicie, jak heta — ratavać darosłych ludziej.

Sankcyi, Paryž, Škurdaj

— Što dumajecie pra ciapierašniaje adchileńnie biełaruskich płyŭcoŭ ad mižnarodnych startaŭ?

— Łahičnaje rašeńnie. Nie treba zabyvać, što z terytoryi krainy lacieli rakiety va Ukrainu. Pierśpiektyvy našaha płavańnia ciapier, viadoma, ćmianyja. Atlety pazbaŭlenyja top-turniraŭ, dzie mahli b pakazać siabie. Ciažka ŭjavić matyvacyju spartoŭcaŭ u Biełarusi na hetym etapie. Ładna moładź. A bolš uzrostavyja chłopcy, mabyć, pakul płavajuć za ideju i čakajuć, kali zdymuć sankcyi. Choć šancy vystupić u Paryžy minimalnyja.

— Lidarka žanočaj zbornaj Anastasija Škurdaj nie pajechała treniravacca ŭ ZŠA ŭśled za svaim trenieram…

— Razmaŭlaŭ z Naściaj. Jana vielmi lubić Biełaruś. Tamu nie bačyła siabie ŭ ZŠA. Napeŭna, pierajezd za akijan daŭ by šturšok karjery. Ale kožny volny sam prymać rašeńnie.

— Basiejn u Minsku na Kalvaryjskaj, jaki budujuć kitajcy, nadaść impuls našamu płavańniu?

— Chutčej, jon stanie bazaj dla padrychtoŭki zbornaj, ablehčyć łahistyku. U moj čas nacyjanalnaja kamanda ŭ asnoŭnym rychtavałasia ŭ Breście. A tak, budaŭnictva adnaho basiejna, navat krutoha, nie vyrašyć hłabalna prablem z padrychtoŭkaj reziervu. Ale moža dać peŭny šturšok — prynamsi, vybar u trenieraŭ ciapier pašyrycca, kali ŭ płavańnie pojdzie bolš dziaciej. Darečy, adzin z prabiełaŭ u karjery — adsutnaść prestyžnaha turniru ŭ Biełarusi. Vielmi chaciełasia vystupić pry rodnych trybunach, adčuć hetuju atmaśfieru. Ale na žal, u prahramu Jeŭrapiejskich hulniaŭ u 2019-m płavańnie nie ŭklučyli. Pra čempijanaty Jeŭropy ci śvietu havorki naohuł nie było.

Sumleńnie, ściah, dom

— Vy kazali ŭ intervju TUT.BY u kastryčniku 2020-ha: «Maŭčać pry ŭsim, što adbyvajecca ŭ krainie, bolš nierazumna. Sumleńnie rana ci pozna zžare ciabie». Niekatorych, vychodzić, jašče nie źjeła?

— Mahčyma, moładź nie da kanca adčuvaje ŭvieś bol situacyi, praz što prachodziać biełarusy. Nie viedaju… Nie źbirajusia nahniatać. Chto chacieŭ vykazacca, užo zrabiŭ heta. Astatnija, mabyć, damovilisia z sumleńniem.

— Nie dumajecie, što paśla žniŭnia-2020 narod hanaryŭsia našymi spartoŭcami bolš, čym ciapier?

— Tak i jość. Niamała viadomych atletaŭ zajavili ŭ 2020-m pra svaju pazicyju, chadzili na pratesty, za što paźniej paciarpieli. A ciapier prosta kašmar. Kali pačałasia vajna va Ukrainie, mnohija zakryli vočy na toje, što adbyvajecca. Nu pastaŭcie choć u profili ŭ sacsietkach ukrainski ściah. Tam ludzi hinuć kožny dzień — možna było niejak varušycca. Napeŭna, spartoŭcy ličyli, što ich dom vajna abminie. Tak i adbyłosia — ciapier spaborničajuć u Rasii. Rychtujucca nie da ŭmoŭnaha čempijanatu śvietu, a startu ŭ Kazani. Usio pa zasłuhach.

— Vas ciahnie ŭ Biełaruś?

— Časam sumuju. Pryjechaŭ by pahladzieć, jak kraina raźvivajecca, što novaha. Čałaviek da ŭsiaho pryvykaje — u tym liku da žyćcia za miažoj. Ale chočacca chacia b adnym vokam zirnuć na rodnyja miaściny, dakranucca da ścienaŭ doma.

— Vy pra toj, jaki adabrali ŭ vas i Alaksandry Hierasimieni?

— Nie, ja ŭ šyrejšym sensie. A toje, što zabiaruć dom, kvateru, my pradbačyli. Spakojna pastavilisia — sumleńnie daražejšaje za hrošy. Ničoha, kupim jašče nie adno žyllo.

Siurrealizm, razvod, Safija

— Što padumali, kali daviedalisia pra prysud Hierasimieni — 12 hadoŭ turmy?

— 5, 7, 20 — jakaja roźnica. Usie hetyja «zavočnyja sudy» — sucelny siurrealizm. Navat abmiarkoŭvać nie chaču takoje, bo čałaviek tolki vykazaŭ hramadzianskuju pazicyju.

— Čamu vy vyrašyli raźvieścisia?

— Padrabiaznaściaŭ nie budu raskazvać. Dumaju, heta musić zastacca pamiž mnoj i Alaksandraj. Skažu tolki, što my jašče ŭ pracesie razvodu, ale ŭžo hod kožny žyvie svaim žyćciom. Pry hetym zachavali dobryja adnosiny.

— Praŭda? Zaŭvažyŭ, što ŭ Instagram u vas užo niama ahulnych fota, nie ličačy niekalkich zdymkaŭ u kampanii inšych ludziej u 2015-m.

— Tak, ciapier usio cudoŭna. U nas ahulnaje dzicia, tamu nikudy nie padzieniemsia adno ad adnaho. Pra ŭsio damovilisia na bierazie i razyšlisia bieź niejkich pretenzij.

— Mocna pieražyvali?

— Luby raspad siamji — vielmi ciažka. Ty niby pamiraješ i naradžaješsia nanova. Nikomu nie pažadaju prajści praz heta. A tym, chto ŭžo znachodzicca ŭ pracesie razvodu, parekamienduju znajści dobraha psichołaha. Kali b sam raniej źviarnuŭsia da śpiecyjalista, było b lahčej. Viadoma, analizujučy niekatoryja momanty siońnia, razumieju, što treba było zrabić inakš. Ale žyćcio takoje, jakoje jość. My raźvivajemsia i ruchajemsia napierad. Hałoŭnaje, paŭtarusia, — razychodzicca dobra.

— A jak Safija reahuje na toje, što mama nie žyvie z tatam?

— Z pryčyny ŭzrostu jana jašče nie ŭsio razumieje. Baŭlu z dačkoj niamała času. Vielmi jaje lublu, jak i jana mianie. Ščaślivy, što Safija jość u maim žyćci. Viedajecie, u Kijevie siabroŭka dački pa dziciačym sadku niejak na pytańnie, chto jaje tata, skazała, što kasmanaŭt. Možna tolki ŭjavić, jakija adnosiny byli ŭ toj siamji… U nas usio inakš. Byłaja žonka kazała, što ja dobry tata. I ja ŭ heta vieru.

Kamientary5

  • złataja rybka
    02.08.2023
    załataja rybka - eto ta samaja, čto sobirałaś stroiťsia v Drozdach -2? riadom s Pavłom Ł.?
    vy sieŕjezno?
  • Josik
    02.08.2023
    złataja rybka, kali pra Łatušku, dyk u jaho chata ŭ Ždanovičach.
  • Łoł
    02.08.2023
    złataja rybka, nu chorošo,uhovorił. Ostavlajem tvojeho usatoho tarakana.

«Horš za Miunchien». Reakcyja jeŭrapiejskich palitykaŭ na zajavy Trampa ab pieramovach z Pucinym38

«Horš za Miunchien». Reakcyja jeŭrapiejskich palitykaŭ na zajavy Trampa ab pieramovach z Pucinym

Usie naviny →
Usie naviny

Haradzišča na Miency nieviadomyja paškodzili kvadracykłami1

Mukavozčyk: Bondarava zadrała ŭžo12

Čamu 2024 hod u źniešnim handli staŭ našmat horšym za papiaredni?

Prosty minski zvarščyk vyjhraŭ try miljony rubloŭ. Voś na što jon patracić hrošy6

Siłaviki pišuć biełarusam pad vyhladam słužby Bysol7

Stała viadoma, chto toj kuratar KDB, jaki prapanoŭvaŭ lachavickaj nastaŭnicy danosić na kaleh3

Vajskovy biudžet Rasii pieravysiŭ ahulnyja vydatki na abaronu ŭsich krain Jeŭropy12

Kamiedyja ŭ Rasii: mer vypadkova prajhraŭ vybary žoncy svajho kiroŭcy. Ciapier sparynh-partniorka asprečvaje ŭ sudzie svaju ž pieramohu

Va Ukrainie raskazali, kolki tam ciapier nasielnictva3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Horš za Miunchien». Reakcyja jeŭrapiejskich palitykaŭ na zajavy Trampa ab pieramovach z Pucinym38

«Horš za Miunchien». Reakcyja jeŭrapiejskich palitykaŭ na zajavy Trampa ab pieramovach z Pucinym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić